O stravovaní onkologického pacienta počas liečby a po nej a o tom, že zdravá výživa je onkoprotektívna, hovorí gastroenterológ MUDr. Peter MINÁRIK, PhD. (skrátene podľa knihy Ja si ťa nedám, Diagnóza, ktorá všetko mení).

Varíme onkologickému pacientovi

Aj keď vám ide o zdravú výživu onkologického pacienta, počas liečby ho nenúťte dodržiavať nejaké pravidlá. Dôležitejšie je, aby prijal v strave dosť energie. Vzhľadom na vyčerpávajúcu liečbu pacientom totiž hrozí nedostatok živín a následné chudnutie (malnutrícia). Optimálne množstvo energie, ktorú onkologický pacient potrebuje prijať každý deň, sa pohybuje v rozpätí 120 – 160 kJ/kg normálnej hmotnosti tela. Mal by dostať 1,0 - 1,5 g/kg/deň proteínov. K tomu dostatok minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Potravu treba rozdeliť na 5 – 7 jedál, nemala by dráždiť, nafukovať. Ak pacient nedostane primerané množstvo živín, aplikuje sa mu tekutá enterálna výživa, pri ťažších stavoch aj doplnková parenterálna výživa. Malnutrícia oslabuje bunkovú imunitu a spomaľuje hojenie. Súvisí s ňou svalová slabosť, horšia hybnosť, vznik trombóz a infekčných komplikácií. Za kritický sa považuje úbytok hmotnosti nad 10 % za 6 mesiacov.

Pomerne časté je vracanie, nechutenstvo, zápaly slizníc tráviaceho traktu, vrátane mykóz, suchosť v ústach, znížená sekrécia tráviacich štiav, hnačky, ojedinele zápcha z nedostatku pohybu a nedostatočného príjmu jedla. V takých prípadoch vyskúšajte rozdeliť jedlo na malé dávky, mixovať ho, podávať chladené. Tekutiny by mal pacient piť radšej mimo jedla. Obmedzte mastné jedlá, radšej nech konzumuje sladké jedlá a bielkoviny. Nezabúdajte na dostatok vlákniny.

Chorý nech radšej nechodí do kuchyne počas prípravy jedla, aby sa vyhol kuchynským pachom. Lepšie mu urobí krátka vychádzka. Snažme sa vytvoriť príjemnú a pohodovú atmosféru počas stolovania. Jedlo by malo byť čerstvé, pekné a farebné. Nezabúdajme na zodpovedajúce množstvo tekutín (30 - 40 ml/kg hmotnosti/deň). Ak mu nechutí zelenina a ovocie, podávajte mu čerstvé zeleninové a ovocné šťavy. Počas rádioterapie, ktorá mení priepustnosť črevnej steny, vynechajte probiotiká.

Čo platilo pred, platí aj po

Pri overovaní výživových odporúčaní sa síce klinické skúšky robia ťažšie, ako pri overovaní liekov, no nejaké vzájomné vplyvy sa odhadnúť predsa len dajú. Renomovaná americká spoločnosť AICR spracováva metaanalýzy z takmer stotisíc štúdií, ktoré sledovali vplyv výživy a fyzickej aktivity na jednotlivé typy diagnóz rakoviny. Závery, na ktorých pracuje množstvo ľudí, prezentujú každý rok na celosvetovej konferencii. Vyplynú z nich aktuálne odporúčania pre prevenciu rakoviny a pre životný štýl po onkologickej liečbe. Všetky zásady, ktoré platia pre prevenciu, sú aktuálne aj pre životný štýl človeka po onkologickej liečbe – samozrejme, s výnimkou takých diagnóz, ako rakovina tráviaceho traktu a konečníka, kde už ide o prísne diéty. Z tejto práce vyplynulo desať základných bodov, ktoré sa týkajú životosprávy a rakoviny. Ak sa teda pýtame, či žene po rakovine prsníka, alebo mužovi či žene po onkologickej liečbe stačí, aby chodil na dispenzárne kontroly, tak odpoveď znie: nestačí. Ak sa chce správať k sebe zodpovedne, mal by dodržiavať minimálne týchto desať zásad.

Byť štíhly

Prvou zásadou je byť štíhly. Udržiavať si optimálnu hmotnosť a schudnúť, ak je človek obézny. Ohrozené sú hlavne ženy po menopauze, pretože tie by už mali mať fyziologicky menej estrogénov. Estrogény, ktoré sa tvoria v tukovom tkanive,  nie sú pod kontrolou vyšších centier, teda hypotalamu, hypofýzy a periférnych gonád, a ich nadprodukcia môže skončiť diagnózou rakoviny prsníka. Výsledky epidemiologických štúdií naznačujú, že obezita môže hrať úlohu pri rozvoji rakoviny prostaty. Takže pre mužov aj ženy platí to isté: nikdy nie je neskoro schudnúť.

Ďalšie zásady: v strave obmedzovať potraviny a nápoje, ktoré zvyšujú nadváhu. Žiaden fast-food, žiadne sladené nápoje. Jesť 2/3 rastlinnej stravy. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, ide aspoň o 600 g zeleniny a ovocia denne. Alebo ešte presnejšie: predstavte si váš tanier, na ktorom máte obed. Mäso tvorí asi 1/5 obsahu, a ani to nemusí byť mäso, môžu byť strukoviny, k tomu príloha – a na zvyšných dvoch tretinách plochy taniera je zeleninová obloha. Keby to mäso bolo biele alebo ryba, tak pre seba urobíte najviac. Červené mäso by sme mali jesť maximálne 500 g za týždeň. Za červené sa pokladá hovädzie, bravčové, divina, jahňacie, teda všetko mäso okrem hydiny a rýb. Z červeného mäsa síce zdravý človek čerpá železo, a my železo potrebujeme, ale železo sa nenachádza len v mäse, obsahuje ho napríklad aj fazuľa.

Údené mäso a údeniny, vrátane šunky, vylúčte, pokiaľ možno, úplne.

Dôraz sa kladie aj na prípravu stravy. Vylúčiť treba údenie, grilovanie, vyprážanie. To sa týka aj prípravy odporúčaných rýb. Ak ich totiž vyprážate, údite, grilujete alebo nakladáte do soli, namiesto ochrany si vyrábate karcinogén.

Obmedziť solenie. Nadmerný prísun soli je rizikový faktor pre vznik karcinómu žalúdka. To sa týka aj konzervovanej zeleniny, tej, ktorá je naložená v slanom náleve, alebo priamo v soli. Tým táto zelenina stráca ochranné účinky pred rakovinou a naopak, môže nám uškodiť.

Obmedziť aj alkohol, pretože alkohol je preukázateľne kancerogén číslo jedna, rovnako ako nikotín. Ich spoločnou konzumáciou sa riziko vzniku rakoviny násobí. Pri pravidelnom pití alkoholických nápojov človeku nehrozí len závislosť a cirhóza pečene, ale aj rakovina. Dva poháre pre muža, to je denné maximum. U ženy jeden. Treba však mať na pamäti, či ten pohárik za to stojí, keď je dokázané, že pravidelné pitie alkoholu u žien zvyšuje riziko rakoviny prsníka.

Pre prevenciu rakoviny prsníka sa odporúča aj dojčenie. Matka tak zabezpečí nielen lepšiu imunitu pre dieťa, ale ochráni aj seba a zníži riziko rakoviny prsníka.

Neseďte! Choďte!

Sedavý spôsob života, nedostatok pohybu a nadváha sú tiež rizikovými faktormi vzniku rakoviny, predovšetkým nádorov hrubého čreva, prsníka a pľúc. Na druhej strane, dostatočná telesná aktivita pred týmito ochoreniami chráni. Z intervenčných štúdií je zrejmé, že už mierny pokles hmotnosti výrazne znižuje riziko vzniku nádoru. Tento efekt je porovnateľný s redukciou rizika diabetu a kôrnatenia tepien.

Je zaujímavé, že obezita pred menopauzou riziko karcinómu prsníka znižuje. Ženy, ktoré boli obézne v adolescencii, sú do prechodu relatívne dobre chránené. Tie ženy, ktoré pribrali v dospelosti, majú po menopauze riziko, že dostanú rakovinu, vyššie. Zmnoženie tuku má priamy vplyv na mnoho telesných hormónov; z nich najmä inzulín, inzulínu podobný rastový faktor a estrogény podporujú prostredie výhodné pre vznik a udržiavanie zápalu a rakoviny.

Odporúčame denne minimálne 30 minút, ideálne 60 minút telesnej aktivity aeróbneho charakteru strednej intenzity s miernym zrýchlením tepovej frekvencie, spravidla 100-120 pulzov za minútu. Čím je človek starší, tým nižšia pulzová frekvencia. U ľudí nad 50 rokov stačí dosiahnuť 100-105 pulzov za 1 minútu. Ideálna a každému dostupná je rýchla chôdza. Ak nemáte možnosť zmerať si vašu pulzovú frekvenciu, orientujte sa podľa toho, či ste pri chôdzi alebo športe zadýchaní len do takej miery, aby ste boli schopní rozprávať sa s iným človekom.

Kontroverzné mlieko

Na konzumáciu mlieka sa názory rôznia. Onkologickým pacientom však nemôžeme zakázať piť mlieko a jesť mliečne výrobky, lebo nevyhnutne potrebujú kalcium. V epidemiologických štúdiách sa opakovane hovorí o protektívnej úlohe vápnika. Na jednej strane sa pokladá sa dokázané, že strava bohatá na vápnik chráni pred kolorektálnym karcinómom. Na druhej strane sa však javí, že strava bohatá na vápnik by mohla u mužov mierne zvyšovať riziko rakoviny prostaty. Predbežné výsledky teda hovoria o protektívnom pôsobení kalcia a vitamínu D, na druhej strane vysoká konzumácia mlieka vedie k aktivácii IGF-1, ktorý je potenciálnym rizikovým faktorom vzniku rakoviny prostaty. V súčasnosti nie sú zatiaľ dostupné žiadne oficiálne odporúčania, ktoré by nabádali na obmedzovanie konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov. Zdravotní experti odporúčajú dennú konzumáciu vápnika pre dospelých 1000mg denne, pre osoby staršie ako 50 rokov 1200 mg denne  a pre deti a dospievajúcu mládež 1300 mg denne.

Pacienti, ktorí majú po požití mlieka hnačky, zrejme nemajú dosť enzýmu laktázy a  nedokážu vstrebávať laktózu. Mali by teda jesť syry a jogurty, aj v nich je kalcium. Syry vyhľadávajte radšej nízkotučné. Syry s vysokým obsahom tuku podporujú vznik rakoviny čreva.

To, čo chráni rastliny, chráni aj nás

Každý deň by sme mali zjesť najmenej šesťsto gramov ovocia a zeleniny. Pacienti si zvyknú dopĺňať vitamíny a minerály vo výživových doplnkoch. Stačí si však uvedomiť, aké sú drahé a koľko grapefruitov, koľko jabĺk, koľko brokolice by mali za tú istú sumu. Človek nedokáže vyrobiť žiaden prípravok, ktorý by bol taký harmonický a dokonalý, ako je ten z prírody. Najdôležitejšie je poriadne hrýzť, aby sme sa nepripravili o žiadne živiny.

Len pomerne nedávno sa objavili informácie o dôležitej úlohe, ktorú v prevencii rakoviny zohrávajú fytochemikálie, látky, ktoré ochrańujú rastliny pred chorobami a škodcami. Tie isté látky, ktoré chránia bunky tela rastliny pred poškodením, chránia  aj bunky ľudského tela. Existujú stovky fytochemikálií v potravinách, a práve ony sú jednou z príčin, prečo tabletky nemôžu nahradiť kompletnú potravinu a pestrú stravu.

Rastlinná strava vo všeobecnosti je dobrá, no niektoré druhy zeleniny a ovocia majú fytoprotektívnych látok viac, iné menej. Najviac ich má brokolica, karfiol, kapusta, špenátové listy, paradajky, cibuľa, cesnak, paprika, špenát, hrach, fazuľa, šošovica, kukurica, celozrnné obilniny a pohánka. Z ovocia citrusy, čierne hrozno, jablká, broskyne a drobné ovocie, ako čučoriedky, jahody, maliny, černice, ríbezle, brusnice. Onkoprotektívne sú aj huby, orechy, ľanové, marhuľové a slnečnicové semienka, kvalitná čokoláda s obsahom nad 70 % kakaa.

Káva? Čaj?

Dnes sa veľmi propaguje zelený čaj, jeho antikancerogénne účinky sú popísané v epidemiologických štúdiách aj v experimentoch. Podľa najnovších informácií má ochranné účinky proti rakovine aj káva. Káva a zelený čaj pomáhajú aj proti ateroskleróze a v prevencii diabetu. V minulosti bola káva podozrievaná zo všeličoho, dnes je však už rehabilitovaná. Je dokázané, že dokonca znižuje riziko vzniku nádorov, najmä kolorektálneho karcinómu. Pitie zalievanej nefiltrovanej kávy síce mierne zvyšuje cholesterol, no naozaj len mierne, o 1-2 %. Keďže však súčasne pôsobí antikancerózne, jej pozitívne účinky prevážia. Filtrovaná káva cholesterol nezvyšuje, ale nemá ani antikancerogénny účinok. Je teda výhodnejšie podávať kávu nefiltrovanú, známu „tureckú“, alebo nesku, či presso. Kofeín pôsobí mierne psychostimulačne a stimuluje svalový a srdcový výkon. Pitie kávy bez kofeínu nemá žiadne zásadné výhody, kofeín môže škodiť jedine ťažkým kardiakom. Obe kávy, s kofeínom aj bez kofeínu, ak nie sú filtrované, majú antikancerogénny účinok. Optimálna dávka je 2 – 5 šálok denne, čo zodpovedá 10 – 25 g suchej kávy. I vyššie množstvo, 40 – 50 g kávy denne skôr prospieva ako škodí.

Sója - kedy áno, kedy nie

Informácie o vzťahu konzumácie sóje a rakoviny prsníka tiež nie sú jednoznačné. Sója totiž výrazne chráni pred rakovinou prsníka, ak ju konzumujú dievčatá v detskom veku a puberte. V Ázii je nízky výskyt rakoviny prsníka, čo sa dáva do súvislosti s konzumáciou sóje, ktorá obsahuje prírodné estrogény. Aj u žien, ktoré sa narodili v Ázii a presťahovali do USA, sa rakovina prsníka vyskytuje zriedkavo. Avšak ich dcéry, ktoré sa narodili už v USA a konzumovali v detstve menej sóje, nie sú pred touto chorobu chránené. Štúdie navyše ukázali, že ak žena začne jesť sóju v dospelom veku, už toto naprogramovanie ochrany pred rakovinou nezíska.

No pozor! Keď už žena rakovinu prsníka dostala, niektorí odborníci varujú, aby nejedla veľké množstvá sóje a v žiadnom prípade nekonzumovala výživové doplnky s koncentrovanými výťažkami zo sóje. Sója totiž obsahuje fytoestrogény, ktoré majú podobnú štruktúru ako estrogén. Existujú obavy, že by sa mohli pripojiť na estrogénové receptory a podporiť tak návrat rakoviny. Podľa môjho názoru jedna porcie sóje za týždeň nikomu neuškodí. Už opatrnejší by som bol pri sójových koncentrátoch, tabletkách, kapsulách. Tie by pacientky počas a po liečbe rakoviny prsníka nemali jesť.

Na sóju sa ma pýta pomerne veľa ľudí aj v súvislosti s tým, či by mali túto potravinu s obsahom prírodných estrogénov, teda ženských hormónov, jesť chlapci v puberte. Moja odpoveď znie, že sója je prirodzená potravina, zdroj bielkovín v Japonsku, Kórei a Číne, kde ju stáročia konzumujú aj chlapci a nemajú žiadne problémy. Na základe týchto poznatkov by sóju mali v detstve a puberte jesť hlavne dcéry tých matiek, ktoré prekonali rakovinu prsníka.

Pozorne zvažujte všetky rady

Na čo sa ľudia najčastejšie pýtajú? V ambulancii gastroenterológa ich zaujímajú predovšetkým výsledky vyšetrení a to, či sú pozitívne, alebo negatívne. Na to, ako sa majú stravovať ďalej, sa väčšinou nepýtajú. Skutočne nie. No je to chyba. V ambulancii gastroenterológa síce nie je čas hovoriť špeciálne o výžive, na to by mali byť vyškolené špeciálne asistentky, diétne sestry, ktoré by robili nutričné poradenstvo. Lebo onkologickí pacienti by mali byť edukovaní o nutnosti zmeniť životný štýl, skvalitniť výživu, zvýšiť pohybové aktivity. Vo svete sa dokonca odporúča, aby vyhľadali obezitologické kluby, keďže je medzi nimi dosť ľudí s nadváhou a s diabetom. Vo Švajčiarsku návštevy kognitívno-behaviorálnych klubov znižovania nadváhy prepláca zdravotná poisťovňa.

Onkologickí pacienti by mali prejsť nutričným poradenstvom. U nás si každý zatiaľ hľadá informácie sám, a sám sa aj pokúša zorientovať v množstve často protichodných informácií. Môžem vám len poradiť, aby ste pozorne zvažovali všetky rady, ktoré sa k vám dostanú. Buďte skeptickí hlavne vtedy, keď narazíte na nápadne jednoduché riešenia a odpovede, ako aj rýchle, suverénne  rady. Patrí k ľudskej povahe hľadať rýchle a jednoduché riešenia, magické tabletky a zázračné diéty, ktoré vyriešia jeho zdravotný problém. V okamihu, keď si pacient vypočuje diagnózu rakoviny, je ochotný pristúpiť na zmeny. To využívajú alternatívne prístupy. Neexistujú však dôkazy o tom, že by niektorá diéta alebo spôsob stravovania dokázali jednoznačne zabrániť vzniku nádorového ochorenia, alebo ho vyliečiť. Diéty, ktoré si ľudia medzi sebou šíria, neboli klinicky testované a chýba ich seriózne zhodnotenie. Rakovina nemá jedinú príčinu, ľudské telo je zložitý mechanizmus, skladá sa z mnohých najvzájom prepojených systémov, ktoré pôsobia spoločne. Čo sa týka výživy, je dokázané, že najlepšie výsledky počas liečby aj v živote po nej prináša pestrá a čo najviac prírodná strava. Už sme spomínali, že zdravý životný štýl môže znížiť počet onkologických diagnóz o tretinu. Ak začnete žiť podľa týchto odporúčaní, urobíte pre seba maximum.

© MUDr. Peter Minárik, PhD.

 

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@onlife.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: poradna@onlife.sk

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: info@onlife.sk