V minulosti sa tukové tkanivo pokladalo za sklad zásobnej energie a tkanivo tvoriace mechanickú bariéru. Prisudzovala sa mu teda viac-menej pasívna úloha. Zmena v nazeraní na fyziologickú úlohu tukového tkaniva nastala až v roku 1994 po objavení hormónu leptín. Prišlo sa na to, že tuk nie je iba tepelným izolantom a zásobárňou energie pre prípad „horších časov“.

Tukové bunky, tzv. adipocyty, sú hormonálne a metabolicky mimoriadne aktívne a majú vplyv na rôzne telesné orgány a štruktúry vrátane CNS, tráviacej trubice, pečene a svalov. Po objave leptínu sa tukové tkanivo stalo predmetom intenzívneho výskumu s následným objavom asi dvadsiatich ďalších druhov tukom produkovaných hormónov. Tieto látky sa súborne nazývajú cytokíny alebo vzhľadom na to, že ich produkujú tukové bunky, aj adipocytokíny. Adipocytokíny sa teda pokladajú za skupinu hormónov produkovaných tukovým tkanivom a ich objav sa začal popísaním prvého člena tejto skupiny – leptínu. Dnes už poznáme niekoľko mechanizmov, pomocou ktorých viscerálny (útrobný) tuk podporuje rast viacerých zhubných nádorov. Predpokladá sa, že za zvyšovanie rizika niektorých druhov rakoviny zo strany nadmerného množstva tukového tkaniva pri obezite sú zodpovedné:

a) InzulínIGF (Insulin-like Growth Factor)

b) Adipocytokíny

c) Imunitné zmeny

d) Pohlavné hormóny

Podľa údajov z literatúry inzulín (okrem toho, že je nevyhnutý pre život človeka) sa vie správať ako faktor podporujúci rast a delenie buniek a dáva sa do súvislosti s viacerými druhmi rakoviny. Nadmerné množstvo tukového tkaniva pri obezite má nepriaznivý vplyv na metabolizmus glukózy a podporuje vývoj zníženej citlivosti buniek rôznych telesných orgánov na inzulín, teda tzv. inzulínovej rezistencie. Dôsledkom inzulínovej rezistencie je nielen vznik cukrovky 2. typu, ale následkom vysokých koncentrácií inzulínu v krvi (hyperinzulínémia) aj zvýšenie rizika zhubných nádorov. Do patogenézy inzulínovej rezistencie sú zapojené i cytokíny produkované tukovým tkanivom, tzv. adipocytokíny. Vysoká koncentrácia faktora TNF-α (tumor necrosis factor-α) a interleukínov IL-6 a IL-1β, ako i nízka koncentrácia adiponektínu majú škodlivý vplyv na glukózovú rovnováhu, čo vedie k chronickej hyperglykémii, inzulínovej rezistencii a cukrovke 2. typu. Predpokladá sa, že rastový faktor IGF podporuje rast a množenie buniek a potláča procesy prirodzenej bunkovej smrti (apoptózy), a zároveň podporuje aj rast a množenie nádorových buniek. V nedávnej minulosti sa ukázalo, že adipocytokíny, ako napríklad TNF-α, IL-6, PAI-1 (inhibítor aktivátora plazminogénu typ 1), adiponektín, leptín, rezistín, visfatínapelín, sú spájané s rizikom viacerých druhov rakoviny, napríklad prsníka (po menopauze), prostaty, endometriakolorekta. Ďalší výskum potvrdil, že adipocytokíny podporujú zápalovú aktivitu organizmu. Dnes sa uznáva, že zvýšená sekrécia metabolicky aktívnych prozápalových adipocytokínov, ktoré sú produkované tukovým tkanivom, hrá kľúčovú úlohu vo vzťahu obezity a rakoviny. Navyše sa obezita pokladá za príčinu chronického zápalu nízkej intenzity v dôsledku abnormálnej tvorby cytokínov, ktoré môžu mať vplyv na vznik i progresiu nádoru. Biologicky aktívne bielkoviny produkované tukovými bunkami predovšetkým z viscerálnej oblasti, tzv. adipocytokíny, zasahujú do tumorigenézy nielen tým, že podporujú proliferáciu buniek, ale aj zvyšovaním invazívneho potenciálu príslušných nádorov, a to podporou angiogenézy a rušením vzťahov medzi nádorovými bunkami a okolím.

Okrem väčšej produkcie prozápalových cytokínov a zvýšených hladín inzulínu a inzulínu podobnému rastovému faktoru IGF obezita podporuje rakovinu aj tvorbou a vylučovaním hormónov s aktivitou estrogénov. Je dokázané, že u žien po menopauze sa hladina estrogénov zvyšuje pri narastaní ich telesnej hmotnosti a BMI. Za vyššiu produkciu estrogénov tukovým tkanivo u žien po menopauze sa viní zvýšená aktivita enzýmu aromatáza, ktorý sa vytvára v tukových bunkách. Pomocou tohto enzýmu sa v tukových bunkách tvoria estrogény, a to pri obezite v nadmernom množstve. Navyše pri obezite v dôsledku anatomických (stukovatenie pečene – steatóza pečene) a následných metabolických zmien dochádza k potlačeniu tvorby bielkovín v pečeni, ktoré prenášajú estrogény v krvi (tzv. SHBG, Steroiod Hormons Binding Globulins). Tento účinok zvyšuje podiel voľných estrogénov cirkulujúcich v krvi, v dôsledku čoho dodatočne narastá riziko rakoviny prsníka. Receptory buniek nádorov prsníka u obéznych žien sú často citlivé na estrogény a ďalšie pohlavné hormóny.

Chronické infekcie, obezita, alkohol, fajčenie, radiácia, látky znečisťujúce životné prostredie a vysoko kalorická strava sa pokladajú za hlavný rizikový faktor najbežnejších druhov rakoviny. Všetky tietorizikové faktory vplývajú na rakovinu prostredníctvom zápalu. Kým akútny zápal pretrváva krátkodobo a sprostredkuje obranu hostiteľa voči infekciám, chronický zápal trvá dlhodobo a môže hostiteľa predurčiť na rozličné chronické ochorenia vrátane rakoviny.

© MUDr. Peter Minárik, PhD.

 

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@onlife.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: poradna@onlife.sk

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: info@onlife.sk