Ekonomické činitele významnou mierou vplývajú na množstvo, charakter, kvalitu a druh potravín a nápojov, ktoré ľudia konzumujú, ako i na ich pohybovú aktivitu. Ekonomické faktory priamym aj nepriamym spôsobom ovplyvňujú výživu, fyzickú aktivitu a telesné zloženie ľudského tela predovšetkým tým, že sú schopné umožniť alebo meniť dostupnosť a schopnosť získať potraviny alebo príležitosť na fyzickú aktivitu.

Za dôležité ekonomické nástroje sa pokladajú:

[A] Peniaze a finančné zdroje. V neposlednej miere je pre preferenciu potravín významný aj finančný príjem a zdroje jednotlivých ľudí, ako i celkové ekonomické ukazovatele štátov ako takých. Čím viac majú ľudia peňazí a zdrojov, tým sú slobodnejší vo výbere potravín, nápojov, ako aj v možnostiach využitia fyzickej aktivity.

[B] Ceny potravín. Významný vplyv na výber a preferenciu majú ceny potravín. Cenová politika sa dnes pokladá za dôležitý nástroj ovplyvňovania výberu a usmerňovania spotreby jednotlivých potravín a nápojov.

[C] Reklama a marketing. Dôležitým nástrojom na usmerňovanie spotreby je aj reklamná a marketingová kampaň na potraviny.

[D] Porcie jedla. Aktívne prejedanie sa vo forme prehnane veľkých porcií konzumovaného jedla podporuje priberanie telesnej hmotnosti a hrá negatívnu úlohu pri rozvoji obezity. A obezita zvyšuje riziko mnohých druhov rakoviny (pažerák, pankreas, žlčník, kolorektum, endometrium, prsník po menopauze alebo obličky). V praxi sa ukázalo, že s narastajúcou porciou jedla a nápojov narastá aj veľkosť ich konzumácie. Sledovaním vzťahu veľkosti porcií jednotlivých potravín, jedla i nápojov, ako aj veľkosti balení predávaných potravín v USA za posledných 40 rokov sa ukázalo, že s narastajúcimi veľkosťami a porciami rástla aj spotreba a celkový energetický príjem. Cenovo výhodné veľké balenia predávaných potravín a nápojov v supermarketoch, ako i príliš veľké porcie podávaných jedál v niektorých reštauráciách, ktoré majú prilákať zákazníkov, sú kontraproduktívne, lebo zvyšujú riziko obezity aj rakoviny. Nepriaznivý vplyv takýchto trendov na zdravotné riziká vyplýva predovšetkým z faktu, že veľké porcie i balenia sa často týkajú potravín spracovaných s vysokým obsahom energie, tuku a cukru.

[E] Vzdelanie a zdravotné uvedomenie. Svoju úlohu zohráva aj celková vzdelanostná úroveň jednotlivcov a celej populácie. Vzdelaní, edukovaní a zdravotne uvedomelí ľudia sú náchylnejší na výber zdraviu prospešných potravín.

[F] Legislatíva a potravinové zákony. Úroveň legislatívnych opatrení na úrovni jednotlivých štátov alebo celých únií (napr. EÚ) ovplyvňuje vzorec spotreby potravín a nápojov a zohráva tak významnú úlohu pri zabezpečovaní kvality výživy obyvateľstva. Zákony o potravinách majú možnosť aktívne zasahovať do procesov na rozličných úrovniach: 1) Povinné označovanie potravín nutričnými informáciami a zdravotnými výrokmi. 2) Určovanie limitov pre obsah niektorých kritických živín v potravinách vplýva na príjem nežiaducich živín a ovplyvňuje tak pozitívne zdravotné parametre celého obyvateľstva. Príkladom môže byť zákonné nariadenie o obmedzení obsahu trans-mastných kyselín (TFA) v potravinách v Dánsku v januári 2004. V Dánsku v tom čase zo zákona obmedzili používanie priemyselne vyrábaných TFA a zároveň nariadili, aby obsah TFA vo všetkých potravinách nebol vyšší ako 2 g na 100 g tuku. 3) Zákony o reklame na potraviny. Známe sú príklady o zákonom stanovenom zákaze reklamy a marketingových aktivít na niektoré nezdravé potraviny a nápoje pre deti a mládež, napr. vo Švédsku 1991 alebo v Nórsku 1992. Podobné, hoci iba čiastočné reštrikčné nariadenia sa zaviedli aj vo Veľkej Británii. Účinnosť obdobných nariadení a zákazov vo vzťahu k deťom sa osvedčili pri cigaretách a fajčení v Hongkongu. 4) Vládna cenová politika v oblasti potravín a výživy je pomerne novou a zatiaľ iba málo odskúšanou metódou ovplyvňovania preferencie a úrovne konzumácie potravín a nápojov. Vlády môžu pomocou spotrebných daní vplývať na cenu konkrétnych potravín a nápojov a podieľať sa tak na regulácii ich spotreby. Istou brzdou zavedenia takýchto opatrení v masovejšom meradle sú lobistické aktivity výrobcov, ako aj všeobecná nepopulárnosť takýchto reštriktívnych opatrení v širokej verejnosti. Podľa dostupných údajov sa v USA a Kanade v minulosti (2000) zaviedli lokálne dane na niektoré potraviny typu rýchleho občerstvenia, ako aj na sladené nealkoholické nápoje. Neskôr sa však väčšine z týchto opatrení ukončila platnosť. Príklady s uvalením spotrebných daní na alkoholické nápoje a následné zvýšenie ich ceny pre koncových spotrebiteľov v niektorých krajinách (napr. USA) v každom prípade dokázali, že cenové opatrenia môžu byť účinným prostriedkom regulácie konzumu pri alkoholických nápojoch. Keďže alkohol dokázateľne zvyšuje riziko rakoviny ústnej dutiny, faryngu, laryngu, pažeráka, hrubého čreva a konečníka u mužov, ako i prsníka u žien pred menopauzou aj po menopauze, môže vládna cenová politika pri alkoholických nápojoch okrem iných známych zdravotných a sociálnych problémov znížiť i riziko u vybraných druhov rakoviny.

© MUDr. Peter Minárik, PhD.

 

 

Knihy pre vaše zdravie a pohodu

Ak vás niektorá z našich kníh zaujala, volajte na č. 0908 069 388 / píšte na info@onlife.sk, pošleme vám ju na dobierku. Poštovné neplatíte.

Objednajte si novinky

Objednajte si novinky, zdieľajte a bezplatne získate upozornenie na nové články a e-booky.

Nájdete nás

Račianska 69/B, 831 02 Bratislava

bytový dom Manhattan, 4. poschodie

poradňa: 0903 437 888

poradňa: poradna@onlife.sk

texty a objednávky kníh: 0908 069 388

texty a objednávky kníh: info@onlife.sk